Vážení spoluobčania, milí návštevníci stránky,
tak, ako iné obce, i obec Vydraň má za sebou vlastnú históriu, ktorú tvorili naši predkovia v časoch ťažkých priaz-nivých a položili tak silné puto viažuce nás, súčasníkov k tejto rodnej obci. Čerpajúc zo skúseností dedov, rozprávania otcovi i našich materí o životných i historických udalostiach vraciame sa k ich odkazu a tradíciám, ktoré odovzdávali z generácie na generáciu, až do súčasných dní. Na tejto stránke sa chceme s návštevníkmi podeliť o zaujímavosti z histórie i súčasného života v obci, aby sme nielen informovali ale aj vytvárali u terajšej generácie pocit hrdosti na rodnú obec. Zaroveň chceme predstaviť našu obec záujemcom o turistiku, prírodu a históriu.
Všetkým návštevníkom stránky, želáme krásne, príjemné a radostné Vianoce a šťastný Nový rok 2024.
Tradície - VIANOČNÉ SVIATKY
Vianoce sú najkrajším sviatkom roka. V tento deň sa v našom regióne i obci venovala mimoriadna pozornosť čistote domu „Choč chata nebohatá, ale čisto ubratá“ . Tradične sa cez sviatky nesmelo pracovať, preto sa vopred sa nanosilo potrebné množstvo dreva, vody a všetky potrebné veci, nesmelo ani upratovať, ale keď predsa pozametali izbu tak sa smeti nesmeli vyhodiť. Gazdiná vybielila steny izby bielym vápnom, hlinenú dlážku vymastila rozmočenou hlinou, vyprala všetku bielizeň, ktorá bola z domáceho plátna. Dnes gazdinky upratujú po izbách v dome, vymieňajú prestierania, čistia nábytok, okna a vyzdobujú príbytky s vianočnou tematikou. Skromnosť predchádzajúcich sviatkov božieho narodenia je nahradzovaná bohatou a svetelnou výzdobou, ktorá často s odkazom Vianoc, nemá mnoho spoločného. Potom sa gazdiná pustila do varenia a pečenia, gazda obriadil dobytok a prichystal krmivo na najbližšie dni. Pred večerou išiel gazda so sviečkou do maštale, kde všetkým zvieratám dal kúsok chleba, pre dobytok naložil seno. Keď sa gazda vrátil do izby položil na stôl sviečku. Starým zvykmi bolo, že pod stôl sa dávala slama, ktorá sa odpratala až na tretí deň po večeri a zo slamy sa robili „poveresla“, ktorými sa obväzovali stromy aby priniesli hojnú úrodu. Umývať sa išli na potok alebo k studni, zimnou vodou aby boli celý rok zdravý. Pod stolom bola aj reťaz, sekera, lemeš a kladivo.
Štedrú večeru začal gazda modlitbou / modlili sa všetci nahlás / s poželaním šťastných vianočných sviatkov celej rodine. Na Štedrý deň bol pôst a večeru tvorilo viacej jedál, začínalo sa kúskom chleba, cesnákom a medom. Ďalšie jedlá boli fazuľová polievka, zemiaky s kapustou, mačanka, bobaľky, slivčanka a pirohy. Všetky jedlá sa naložili na stôl, aby nikto nemusel odchádzať od stola tak sa mala zabezpečiť súdržnosť rodiny. Jedli všetci spoločne s jedného taniera alebo mysy. Verilo sa, že ak gazdiná počas večere vstane od stola, tak jej budú sedieť aj kvočky na jar. Dnes nosí gazdiná jedla podľa chodov na stol a každý si naberá tak aby jedol z každého jedla, aj detí. Po večeri gazda zhasol sviečku tak, aby dym smeroval hore, lebo sa verilo, že ku komu bude smerovať ten zomrie do roka.
Po večeri sa rodina s nedočkavými deťmi odobrala k stromčeku. Stromček bol skromne ozdobený jablkami, orechmi, kockami cukru zabalenými do pozlátka. Na vrchole stromčeka bola papierová hviezda. Sviatočnú atmosféru dotvárali horiace sviečky na „štipákoch“. Darčeky ak sa dávali, tak iba deťom, oproti dnešným darčekom, ktoré sú štedro nadeľovanie každému členovi rodiny. O polnoci sa v „cerkvi“ v minulých i dnešných časoch koná polnočná omša. Najvýznamnejším sviatkom Vianoc je nasledujúci deň - Božie narodenie, po dedine v duchu sviatkov narodenia syna božieho chodili „Koladníci“- skupina mladých chlapcov s papierovým betlehemom s hviezdou a sviečkou. Anjeli /3/ mali oblečené dlhé biele košele, na hlave mali vysoké čapice „Čakovy“ s krížikmi. V rukách mali drevené palice, ktorými udierali o podlahu pri spievaní. Ďalšími koľadujúcimi boli Starý, dedo Stacho a čert. Predstavovali domácim hru, čo videli na salaši, za čím ich doviedlo betlehemské svetlo, že sa Ježiš pán narodil. Po zakoľadovaní nasledovala odmena, zákusok, jabĺčko, oriešky a aj grajciar za vinšovanie. Posledným dňom vianočného obdobia sú Tri krále. V gréckokatolických cirkvách farári svätia vodu a prevádzajú vysviacku po domoch. Tradícia koľadníkov v našej obci sa udržiavala dlhé roky a udržuje sa aj dnes. Po kolede chodili aj starší cirkevníci
so zvončekom, spievali nábožné vianočné piesne, vinšovali rodine zdravia, šťastia a hojnosti počas celého roka. V pamäti nám vo Vydrani zostala ich prekrásna pieseň „A deže vám suť,tych deviať syniv, synove„ .Roždestvenné sviatky patria medzi najstaršie zachovane tradície spojené s narodením syna božieho.
